Skúška podľa normy 199 slúži na zaťaženie zberačov prachu podobne, ako by boli v reálnej prevádzke. Metodológia skúšky využíva vápenato-uhlíkový prach pri konkrétnej veľkosti čiastočiek, presnej sypnej hustote a vlhkosti v zmysle normy. Metodológia zahŕňa šesť úrovní:
Diferenciálny tlak sa meria v librách na palec štvorcový (Psig) a je to energia, ktorá je potrebná na posunutie daného objemu vody v systéme. Vyšší diferenciálny tlak znamená vyššie prevádzkové náklady. Dobre nastavený primárny filter zberača prachu, ktorý je správne vyrobený, môže počas čistiaceho cyklu s reverzným pulzom vypúšťať prach, čo znižuje potrebu čistenia.
Merajú sa v miligramoch na kubický meter vzduchu (mg/m3) a vyjadrujú, koľko materiálu za bežných prevádzkových podmienok prejde cez filtre zberača prachu. Meranie emisií môže pomôcť pri splnení určitých nariadení EPA.
Meria sa v ft3/1000ft3 a objem spotrebovaného stlačeného vzduchu je indikátorom množstva energie, ktorá je potrebná pre poháňanie pulzného čistiaceho systému. Tento údaj určuje efektívnosť samočistiaceho systému, keďže efektívnejšie pulzné čistenie spotrebuje menej stlačeného vzduchu.
Meria sa v kWh počas trvania skúšky a menšia spotreba elektriny znamená nižšie celkové náklady na energie. Pulzný čistiaci systém filtra zberača prachu, ventilátor nasávajúci vzduch do systému a variabilný frekvenčný pohon, ktorý pomáha udržať stále prúdenie vzduchu a statický tlak, sú poháňané elektrinou. Efektívnejšie pulzné čistenie a nižší priemerný pokles tlaku vo filtroch znižuje spotrebu elektriny pre ventilátor, predlžuje životnosť filtra a znižuje celkové náklady na energie.
Slovensko